Aké je otužovanie pri najextrémnejších mrazoch.
Na niektorých virálnych videách sa z času na objavia zábery, kde sa ľudia namočia do vody pri teplotách vzduchu až -30 či -50°C. Je to extrémna teplota, pri ktorej doslova „mrazí“ 🙂 Dá sa takéto niečo vôbec prežiť?
Videá z otužovania v najextrémnejších mrazoch sú poväčšinou z Yakutskej republiky, kde žijú Turkici, ľudia národnosti Turkic. Na videách sú teda Turkici.
Vplyv extrémnej mínusovej teploty vzduchu
V extrémne chladnom podnebí, ako je Sibír, má vzduch tendenciu 👉 byť veľmi suchý.
👉 Studený vzduch má v porovnaní s teplejším vzduchom nižšiu schopnosť zadržiavať vlhkosť.
👉 Navyše v silne mrazivých podmienkach má vodná para vo vzduchu tendenciu mrznúť, čo vedie k veľmi nízkej vlhkosti.
Moja skúsenosť je do tých -31°C a v Mongolsku sa tvárili že -40° je úplne v pohode. Viete prečo? Ako som spomenul vyššie, veľmi dôležitá je vlhkosť vzduchu. Pri vlhkom mrazivom vzduchu vám vymrazí odkryté časti tela, aj tvár. A v Mongolsku sú zimy suché a to je veľký rozdiel.
Keď na Slovensku v Oravskej Lesnej (SK) bolo -31°C a bezvetrie, bolo to omnoho príjemnejšie ako -19°C. v Košiciach, keď fúkal vietor. Veterné počasie počas zimy bolo totálne „peklo“ a nik počas vetra nechcel ísť ani do mesta a v podstate sme všetci sedeli doma. Keď sme šli do Oravskej Lesnej, mnohí nám vraveli, že sme sa zbláznili, avšak v Oravskej sme veselo lyžovali, bolo síce veľmi mrazivo, ale nefúkal vietor. Podstatné je neolizovať vtedy zábradlie, lebo to by bol naozaj prúser 🙂
Zaujímavé príklady z praxe
-
Vlhkosť a Kontinentálna zima
Pojem kontinentálna zima označuje typ zimného podnebia, ktoré prevláda na kontinentoch. Charakterizuje sa extrémnejšími teplotnými výkyvmi a suchším vzduchom v porovnaní so zimným podnebím na pobrežiach.
Kontinentálna zima je suchšia a je príjemnejšia.
Miesta pri oceánoch majú vyššiu vlhkosť vzduchu, oceány nesú so sebou veľké množstvo tepla, ktoré zimu zmierňujú. Kontinentálna zima je tak síce chladnejšia, je ale suchšia. Pri pobrežiach je zima vlhká, ale teplejšia.
Suchá zima je pocitovo príjemnejšia. Aj u nás si môžete všimnúť, že najnepríjemnejsie počasie v zime je, keď je vlhko a do toho sa oprie vietor.
-
Vlhkosť: Arktída vs Antarktída
Z tohto pohľadu, keď sa porovná Arktída a Antarktída, expedície na Antarktíde riešia chladné podnebie, zatiaľ čo na Arktíde je v popredí otázka vlhkosti chladného podnebia. (Antarktída je na súši, a Arktída je na množstve vody.)
-
Vietor: Sibír
Vietor je najväčší nepriateľ otužilcov a rapídne znižuje pocitové teploty.
Marcel Rebro žil na Sibíri 3 roky. Žil s malou kočovnou etnickou skupinou „Nenci„, s pastiermi sobov. Počas troch rokov, kedy fotograficky zdokumentoval netradičný život Nencov, často zažil teploty pod -30°C.
Po tejto skúsenosti Marcel vraví, oveľa nepríjemnejšia mu pocitovo vie byť naša zima, pri ktorej je teplota okolo 0° a je vlhko. Ak navyše fúka, vietor celú situáciu len zhoršuje.
Veľmi nepríjemné mu boli situácie, keď Marcel jazdil na skútri a vykukol spoza krytu. to je presne efekt ako keď silne fúka vietor.
-
Mrazy a 1000km prechádzka Antarktídou
Martin Navrátil z Travelistanu prešiel pešo ako prvý Slovák vyše 1000-kilometrovú trasu na Južný pól. Počas tejto expedície zažil náročnú cestu a množstvo „mrazivých“ zážitkov. Najnižšie teploty, ktorým bol pri tejto ceste vystavený boli cca -45°C a pocitové až pod -60°C.
Ak by ste chceli pri týchto teplotách spraviťv fotku mobilom holými rukami, do 30-60 sekúnd by ste cítili dôsledky mrazu, mali skrenuté ruky a prsty by vás prestali počúvať.
V januári v roku 2023 na Južnom póle si Martin zažil teplotu -41°C [-41.8°F].
Hlavné faktory pri otužovaní
- Teplota vody
Čím je chladnejšia voda, tým je to väčšia výzva. Berme štandardné podmienky: pri mínusových teplotách vzduchu je teplota sladkej vody rovnaká, či má vzduch -1 alebo -50. Najnižšia teplota vody je 0 °C. Zamrznuté jazerá majú teplotu vody v závislosti od hĺbky 0-4 °C, a pri riekach (tečúca voda) vie mať nižšie teploty.
- Teplota vzduchu
Je rozdiel, keď je po vyjdení z vody vonku +5 °C alebo -5 °C.
Pri teplote +5 °C je vzduch stále relatívne teplý, a po vyjdení z vody sa ruky aj nohy zahrejú skôr.
Naopak, pri teplote -5 °C je vonkajší vzduch chladnejší a ruky budú rýchlejšie strácať teplo. To môže viesť k dodatočnému krehnutiu rúk, alebo k oveľa náročnejšiemu zohrievaniu rúk. Čím je nižšia teplota vzduchu, tým je náročnejší pobyt po otužovaní.
- Vlhkosť vzduchu
Vlhkosť vzduchu zvyšuje jeho tepelnú vodivosť. To znamená, že vzduch dokáže efektívnejšie odvádzať teplo z tela, čo vedie k rýchlejšej strate tepla. Ak vlhký vzduch mrzne, námraza sa vytvára aj na odkrytých častiach a je to pre ruky veľmi náročné.
- Vietor
Vietor je najväčší nepriateľ otužilcov a silne znížuje pocitovú teplotu. Viac detailov a tabuľku nájdete v článku.
Porovnanie otužovania
-
Otužovanie v Yakutsku
Prečo majú niekedy na rukách rukavice, čiapku?
Rukavice či iná ochrana rúk je pri extrémnej teplote vzduchu ako napr -50°C na mieste. Ľudia tiež zvyknú nosiť šlapky alebo inú ochranu nôh, aby neprimrzli. Pri takejto extrémnej teplote je veľmi dôležité si ruky, nohy, aj uši chrániť.
-
Otužovanie na Slovensku, v Čechách
Záver
Otužovanie pri extrémnych teplotách vzduchu sú krátke ponory. Nie je možné byť vo vode dlhšie, aby si človek následne neohrozil zdravie.
Ponor vo vode je rovnako náročný pri teplote vzduchu -1°C aj pri -50°C. Kritická je časť po vyjdení z vody
U nás na Slovensku, v Čechách, Poľsku môže byť človek dlhšie v ľadovej vode a podchladí sa viac. Z pohľadu podchladenia je to oveľa náročnejšie, ale napr pri teplote vzduchu -5°C alebo -10°C nehrozí odmrznutie a amputácie prstov na rukách, nohách, či uší.
Po vyjdení z vody vplýva faktor teploty vzduchu a na pocitovú teplotu zimy a chladu na vzduchu výrazne prispievajú vietor a vlhkosť.
- VIETOR
Ak nefúka, je otužovanie relatívne veľmi jednoduché. Počas zlého počasia a silného vetra sa ľudia väčšinou nejdú otužovať do ľadovej vody. - VLHKOSŤ.
Vlhkosť vzduchu výrazne prispieva k pocitu chladu a ku vzniku omrzlín.
👉 Pri silných mrazoch má vodná para vo vzduchu tendenciu mrznúť, čo vedie k veľmi nízkej vlhkosti.
👉 Studený vzduch má v porovnaní s teplejším vzduchom nižšiu schopnosť zadržiavať vlhkosť.
Platí akoby paradoxné pravidlo, že čím je chladnejšie, tým je suchší vzduch, a zima je tak „príjemnejšia“.
Otázky pre vás
- Pri akej najnižšej teplote ste otužovali?
- Ako ste vnímali daný chlad?
- Máte nepríjemný otužilecký zážitok spojený s teplotou? (nie že sa niekomu niečo stalo, ale spojený s teplotou vzduchu)
- Ak máte fotografie alebo príbehy týkajúce sa extrémnych podmienok počasia, radi by sme ich videli! Máte niečo, čo by ste s nami chceli zdieľať?
Držte sa všetci, ste dobrí, a otužovaniu zdar!
Otužuj a utužuj!
Poznámky:
Globálne otepľovanie Ako dlho bude ešte taká zima?
Vplyvom klimatických zmien sa mnohé miesta planéty otepľujú.
- V Grónsku boli kedysi bežné teploty -30 aj dva mesiace. Dnes je to tak týždeň.
- Na Čukotke začína jar o 1,5 mesiaca skôr.
- Na Slovensku vidíme, že, veď sami si povedzte, V Bratislave sa už tešíme každému ľadu, a v Košiciach sa v minulosti dlho dlho korťišovalo na ľade na otvorenej vode.
—
Poznámky pod čiarou
Ako náročný je skutočne takýto ponor na Sibíri alebo v iných oblastiach s nízkymi teplotami v porovnaní s otužovaním v našich končinách? V čom je rozdiel? Dokázali by naši ľudia vkročiť do vody na Sibíri v zimnom období? Ako by sa s tým vysporiadali naši odolní otužilci, ľadové medvede, napríklad Laco, Robi, Rišo, Marek? Alebo ako by ste to zvládli vy? Dali by ste to? pri týchto videách koluje v hlave buď glorifikácia, alebo veľa otázok. Poďme sa na to pozrieť bližšie.
extrémne teploty, otužovanie pri extrémnych teplotách, sibír, omyakon, Yakutsk, Turkici
