Kvíz: Veľryby – v Grónsku ich je veľa – zima, chlad, zabav sa a nauč sa

Veľkí cestovatelia, sivé veľryby migrujú zo severu Beringovho mora, kde sa živia, do južnej Kalifornie a lagún severného Mexika, kde sa rozmnožujú. Za jeden rok môže sivá veľryba prejsť viac ako 20 000 km (12 500 míľ).

Fosílie ukazujú, že veľryby boli kedysi suchozemské cicavce, ktoré mohli plávať a chodiť po štyroch nohách. Verí sa, že sa do súčasnej podoby začali vyvíjať pred 50 miliónmi rokov.

Veľryba spí len s polovicou mozgu. Aby sa vyhli utopeninu, veľryby odpočívajú len polovicou mozgu. Zatiaľ čo jedna hemisféra spí, druhá udržuje telo pri vodnej hladine a zároveň kontroluje dýchanie.

Napriek svojej hmotnosti 12 ton žralok veľrybí nie je veľryba, ale žralok. V skutočnosti je najväčší zo všetkých žralokov.

Tehotenstvo veľryby trvá 10 až 13 mesiacov, slona 22 mesiacov.

Hlava veľryby grónskej ( bowhead whale) je dlhá 8 m, zatiaľ čo jej telo má približne 12 m z celkovej dĺžky tela 20 m.

Vorvane sa potápajú do veľkých hĺbok, niekedy dokonca až 9850 stôp (3000 m) pod povrchom. Ale zvyčajne je ich lovecká zóna v hĺbke medzi 985 a 2625 ft. (300 a 800 m)

Stĺpec „vody“, ktorý pri výdychu veľryby uniká z nozdier, je v skutočnosti vzduch vytlačený z pľúc vysokou rýchlosťou. Tento horúci vzduch pri kontakte s vonkajším chladnejším vzduchom kondenzuje a vytvára oblak.

Odpoveď je NEPRAVDA. S výnimkou veľrýb grónskych nemajú veľryby čuch. Majú však zmysel pre chuť.