Omrzliny po zimnom plávaní v Arktíde (Svalbard)
Pri zimnom plávaní sa väčšina pozornosti sústreďuje na vodu – jej teplotu, dĺžku pobytu, adaptáciu organizmu. Menej sa však hovorí o tom, čo prichádza po výstupe z vody.
Ak je vzduch hlboko pod nulou a zároveň fúka vietor, práve v tomto momente môže dôjsť k vzniku omrzlín – najmä na prstoch a iných periférnych častiach tela. Ide o situáciu, keď už výrazne ochladené akrálne časti tela dostanú ďalší chladový zásah.
- voda: −1 °C
- vzduch: −15 až −18 °C
- vietor: mierny až citeľný 20km/h
- pocitová teplota: približne −26 °C
Kontext: kumulatívny chlad a únava periférií
Počas expedície som bol namotivovaný a mal som plán ísť do vody každý deň. Realita severu, a každodenných nových plánov však funguje inak.
Denné presuny na skútroch, dlhý pobyt v mraze, vietor a dlhodobé sústredenie znamenali, že ruky dostávali zabrať prakticky celý deň. Najmä keď som fotil holými rukami. Po krátkych spánkoch a celom dni na mrazivom vzduchu som už bol večer dobre „vychladený“. Na plávanie často nezostal čas alebo energia, a tak som ho opakovane odkladal. Pre úplnosť obrazu dopĺňam, že v to obdobie som tiež cítil vyššiu citlivosť na chlad v porovnaní s tým, na čo som zvyknutý.
Práve kumulatívne pôsobenie chladu počas dňa môže výrazne znížiť toleranciu periférií voči ďalšiemu ochladeniu. To znamená, že organizmus môže reagovať citlivejšie, aj keď by za iných okolností rovnaké podmienky zvládol bez problémov.
Počas expedície na Svalbarde sme tam boli viacerí aktívni ľudia, vrátane Sone Rebrovej a Robo Vrábel bol silný support celého tripu Arktídy.
Kumulatívny chladový stres
Pri dlhšom vystavení chladu počas dňa sa jeho účinky postupne sčítavajú. Periférne časti tela – najmä prsty na rukách a nohách, nos či uši – sú opakovane ochladzované a cievy v nich prechádzajú cyklami periférnej vazokonstrikcie a čiastočného prekrvenia. Tkanivá sa pritom často nestihnú úplne zohriať.
Výsledkom môže byť stav, keď ďalší chladový podnet vyvolá silnejšiu reakciu organizmu, než by spôsobil v „čerstvom“ stave bez predchádzajúcej záťaže chladom.
Svoju úlohu zohráva aj energetická a nervová únava organizmu. Po celom dni v mrazivom prostredí môže klesať energetická rezerva tela, zhoršovať sa schopnosť termoregulácie a reakcia periférnych ciev môže byť pomalšia alebo naopak výraznejšia.
Práve preto môže byť organizmus večer citlivejší na chlad, aj keď by rovnaké podmienky za iných okolností zvládol bez problémov.
V praxi to znamená, že rozhodujúci nie je len okamžitý chlad pri vstupe do vody, ale aj to, akému chladu bol organizmus vystavený počas celého dňa.
Plávanie: krátko a obozretne,
Do vody som vstupoval vedome na kratší čas.
Išlo o moju prvú skúsenosť s plávaním vo vode so zápornou teplotou v kombinácii s výrazne mrazivým vzduchom:
- voda: približne –1 °C
- vzduch: –15 až –18 °C
- mierny, ale citeľný vietor
- čas: okolo 22:00, takmer polárny deň
Arktída mala v tom čase zvláštnu, tichú atmosféru. Svetlo nezapadalo, ale krajina bola stíšená a mrazivá.
Zakrauloval som približne 80 až 100 metrov so silikónovou čiapkou. Celkový čas vo vode bol asi dve minúty – pre skúseného zimného plavca na prvý pohľad nič výnimočné, skôr krátke, kontrolované plávanie.
Chlad bol okamžite ostrý. S mojimi približne 12 % telesného tuku som nemal žiadny „bioprén“, ktorý by dodatočne tepelne chránil. Cítil som však, že telo má ešte značnú rezervu. Mali sme auto, a mal som pri sebe Roba – presne ten typ parťáka, s ktorým nič nie je nemožné. : „Ideme?“ A odpoveď je jasná: „Ideme.“
Počas samotného plávania som plne vedome vnímal dych a každý detail svojho tela. Sústredil som sa len na prítomný okamih a chlad, ktorý ma obklopoval. Aj keď som mal plavecko-otužilecky značnú rezervu, radšej som dal menej ako viac, keďže som sa na vodu predtým neadaptoval. Niečo mi našepkávalo byť obozretný pre prípad neočakávaneho prekvapenia.
Kritický moment: po výstupe z vody
Plávalo sa mi dobre, hoci to bol značne mrazivý zážitok. Po vyjdení z vody som sa cítil v poriadku. Presne ten pocit „som OK“, lebo telo nebolo podchladené ako som zvyknutý z minulosti, keď som vo vode dlhšie. Získal som klamlivý pocit, že na vzduchu vydržím aj dlhšie a mám dosť času na rôzne fotky. Práve tu nastal rozhodujúci moment, kedy sa trebalo okamžite usušiť a ísť hneď do tepla. Nápor nízkych teplot je na povrchovú mokrú pokožku oveľa náročnejší ako ľadová voda.
Vietor začal byť citeľný 20-35km v nárazoch, a dostatočný aby sa človek emočne vyjadril.
Na vzduchu som bol ešte približne 10 minút. vtedy som už začal vnímať, že ruky majú ozaj dosť, a poponáhhľal som sa do auta a Robo mi vzal veci.
Krátko nato boli všetky prsty úplne biele – dôsledok výraznej periférnej vazokonstrikcie.
Počas tohto obdobia boli prsty krátkodobo v stave ischémie, teda s minimálnym prietokom krvi. Pri pohľade na úplne biele prsty som zažil výrazný stres. Bol to nezvyčajný a nepríjemný pohľad – signál, že periférne tkanivá sú silno ochladené.
Keď som sa dostal do auta a prsty sa začali postupne otepľovať, objavila sa prudká bolesť.
Bolesť typická pre fázu reperfúzie – moment, keď sa krv po návrate do prechodne neprekrveného tkaniva vracia späť.
Bielosť prstov pretrvávala ešte približne 30 minút, kým sa prekrvenie postupne obnovilo.
Bolesť do cca 40 minút ustúpila.
Neskoršie prejavy omrzlín
Na druhý deň som fungoval normálne a bez problémov. Pri večernej sprche sa však objavil výrazný diskomfort. Aj vlažná voda spôsobovala intenzívne pálenie prstov na rukách aj nohách – typický prejav zvýšenej citlivosti nervových zakončení po ischémii a reperfúzii. Pocit bol taký silný, akoby som sa sprchoval v silne horúcej vode. Aby som sa vôbec dokázal umyť, musel som sa sprchovať v ľadovej vode. Našťastie v Arktíde tečie ľadová voda veľmi spoľahlivo. 🙂
Tento stav pretrvával približne tri dni.
Asi po mesiaci sa koža na bruškách prstov rúk aj nôh začala olupovať. takto to vyzeralo na mojich fotkách z Talianska.
Pod ňou vznikla nová, jemná koža – znak úplnej regenerácie povrchových vrstiev.
Na nechtoch sa objavili drobné tmavé čiarky, spôsobené mikrokrvácaniami v nechtovom lôžku. S rastom nechta postupne zmizli.
Zhrnutie
Podľa priebehu a prejavov išlo o omrzliny 1. stupňa, ktoré sa prejavili s časovým odstupom a úplne sa zahojili.
Rozhodujúcim faktorom nebola samotná voda, ale čas strávený na mrazivom vzduchu po vyjdené z vody, v kombinácii s vetrom a mokrou kožou.
Celková regenerácia trvala približne 1 až 2 mesiace. Nebolelo to. V prvých dňoch po incidente boli prsty výrazne precitlivené, najmä na teplo – aj vlažná voda spôsobovali intenzívne pálenie. Tento stav trval približne tri dni a postupne ustúpil. a potom len mierne citlivejšie. Neskôr sa na bruškách prstov odlúpla povrchová vrstva kože a pod ňou sa vytvorila nová. Podobne to bolo s prstami na nohách. Drobné subunguálne krvácania pod nechtami postupne zmizli spolu s odrastaním nechtov. V súčasnosti sú prsty na rukách aj nohách bez následkov. 🙂
Záver a ponaučenie
- pri extrémnych podmienkach sú prsty najzraniteľnejšie
- rozhoduje čas po výstupe z vody, nie len samotné plávanie
- v závislosti od teploty vzduchu aj mierny vietor výrazne zvyšuje riziko
- pri zimnom plávaní v extrémnych podmienkach je vhodné mať pri sebe skúseného partnera, ktorý môže upozorniť na riziko a pomôcť s rozhodnutím okamžite sa zohriať
Pri nízkych teplotách vzduchu je dôležité chrániť prsty i ďalšie akrálne časti, reagujú najrýchlejšie a najvýraznejšie.
Treba si uvedomiť, že odolnosť voči chladu je individuálna. U každého človeka môže byť iná a navyše sa môže meniť v čase – existujú obdobia, keď telo zvláda chlad lepšie, aj fázy, keď je jeho tolerancia nižšia.
Vysvetlenie pojmov
Odborné pojmy použité v článku:
- Periférna vazokonstrikcia – ochranné stiahnutie ciev v perifériách
- Ischémia – stav s minimálnym prietokom krvi
- Reperfúzia – návrat krvi do prechodne neprekrveného tkaniva
- Omrzliny 1. stupňa – povrchové poškodenie kože s úplným zahojením
- Subunguálne krvácanie – drobné krvácanie pod nechtom spôsobené poškodením jemných ciev v nechtovom lôžku, prejavuje sa tmavými čiarkami alebo škvrnami pod nechtom a postupne mizne s jeho rastom.
